NS RČS 1935-1938, PS, tisk 862 (2. 11. 1918)

Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1937.

IV. volební období. 5. zasedání.

862.

Návrh

poslanca dr Martina Sokola
na vydanie zákona, ktorým sa 30. október vyhlasuje za sviatok štátny.

Podpísaní navrhujú:

Poslanecká snemovňa, ráčiž sa usniesť:

Zákon

zo dňa .......

ktorým sa vyhlasuje 30. október za sviatok štátny.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

Tridsiaty október vyhlasuje sa za kaž-
doročný sviatok štátny.

§ 2.
Zákon tento vstupuje v platnosť ihneď.

§ 3.

Prevedením jeho poverujú sa všetci mi-
nistri.

Odôvodnenie.

Význam 30. októbra 1918 presahuje
hranice Slovenska: udalosť tohto dňa má
dosah celoštátny, ba i medzinárodný. De-
klaráciou slovenského národa, prijatou to-
ho dňa v Turčianskom Svätom Martine
členmi Slovenskej národnej rady a zá-
stupcami rozličných politických strán a

skupín zo všetkých končín Slovenska, vy-
radili sa vlastne Slováci ako celok i so
svojím územím zo štátoprávneho sväzku
uhorského kráľovstva, do ktorého patrili
prv vyše tisíc rokov, a prihlásili sa z
vlastnej iniciatívy i z vlastnej vôle do bu-
dúceho československého štátu.

Ďalekosiahlosť tohto dobrovoľného hi-
storického kroku Slovákov len stúpa pre
okolnosť, dosvedčenú jednohlasným uisťo-
vaním všetkých deklarantov, že deklaran-
ti nemali ešte nijakej vedomosti o vyhlá-
sení československého štátu Národným
výborom československým v Prahe dňa
28. októbra 1918. Štátoprávna závažnosť
Martinskej deklarácie dá sa proti útokom,
ktoré ju chcely znehodnotiť na nepatrný
akt lokálneho významu, obhájiť i pouka-
zom na prípadný katastrofálny dosah o-
pačnej tézy pre ustavujúci sa českoslo-
venský štát, ak by sa boli totiž deklaran-
ti vyslovili pre integritu bývalého Uhor-
ska a ak by sa boli uspokojili len auto-
nómiou v rámci uhorskej ríše. Iste spád
udalostí bol by býval v tomto prípade iný
a bol by mohol znemožniť privtelenie Slo-
vákov a Slovenska k Československej re-
publike. I táto hypotetická úvaha presved-
čuje nás dostatočne o základnom význa-
me hlavných bodov Martinskej deklará-
cie pre vybudovanie nášho českosloven-
ského štátu.

V smluve medzi čelnými mocnosťami
spojenými a združenými a Českosloven-
skom, podpísanej v Saint-Germain-en Laye
dňa 10. septembra 1919 (Sbierka zák. a
nar. roč. 1921, číslo 508) čítame pasus:

».......že národy Čiech, Moravy a

časti Sliezska, ako i národ Slovenska z
vlastnej vôle rozhodly sa spojiť a že sa
skutočne spojily trvalým spolkom za tým
účelom, aby vytvorily jednotný, svrcho-
vaný a samostatný štát s názvom Česko-
slovenská republika.....« Pre obsah

tohto úvodného úseku zo Saint-Germain-
skej smluvy bol nesporne základom i smy-
sel Martinskej deklarácie, ináč, čo sa ty-
če Slovákov, by neodpovedal historickej

skutočnosti výrok »de leur propre vo-
lonté - z vlastnej vôle«, ani by nebolo
oprávnené, uvedený súd štylizovať so
zvratom »ainsi que - ako i«, čo bez Mar-
tinskej deklarácie bolo by priam nemiest-
ne. Toľkoto pre ilustráciu štátoprávneho
významu Martinskej deklarácie!

Pre jej veľký praktický dosah v pre-
chodných časoch poprevratových stačí
spomenúť, že v smysle Martinskej dekla-
rácie (»V mene slovenského národa na
Slovensku oprávnená je teda hovoriť je-
dine Slovenská národná rada«. - »Nie
sú oprávnené na to.... zastupiteľské
sbory.... « atď. ) bola ustavená ústred-
ná Slovenská národná rada v Turčian-
skom Svätom Martine, ktorej podliehaly
ďalej miestne Národné rady, výbory a
gardy. Tie všetky »vykonávaly národu
neocenitelné služby«, ako to oficiálne kon-
štatuje Šrobárovo nariadenie ministra -
plnomocníka vlády Československej re-
publiky pre správu Slovenska zo dňa 8.
januára 1919, číslo 6/1919/272/1919 adm..
o rozpustení slovenských národných rád
a výborov s platnosťou od 23. januára
1919, odôvodnené tým, že »je nemožno
a nebezpečno, aby v sriadenom štáte ve-
dľa seba pôsobily dve organizácie v obo-
re politickom, súdobnom a národohospo-
dárskom. «

Keďže Slováci spolu s Čechmi repre-
zentujú väčšinový štátotvorný živel náš-
ho štátu a keďže i tak oslavy 30. októbra
sa na Slovensku každým rokom zveľaďu-
jú, bude spravodlivé a s hľadiska zahra-
ničnej prestíže, hlavne protirevizionisti-
ckej, i užitočné, 30. október zákonom vy-
hlásiť za každoročný, pre celé územie re-
publiky záväzný štátny sviatok popri 28.
októbri.

Po stránke formálnej navrhujeme, aby iniciatívny výbor návrh pridelil
k meritornému prejednaniu výboru ústavno-právnemu.

V P r a h e, dňa 8. apríla 1937.

Dr Sokol,

Hlinka, dr Tiso, Čavojský, Dembovský, Drobný, Rázus, dr Wolf, Florek, Longa,
dr Pružinský, Suroviak, Slušný, Šalát, Turček, Danihel, Sidor, Sivák, Kendra,

Bródy, Haščík.